Toto slovo, akoby bolo synonymom pre dobrý a bezstarostný život, zaručujúce slobodu doteraz nepoznaných rozmerov. Ale je tomu skutočne tak? V dozvukoch predpárdňového pripomenutia si 17. novembra sa naskytá otázka, nakoľko sme pokročili v našej demokracii?
Optimista by videl, isté nesporné výhody. Ako napríklad požívať výhod konzumného spôsobu života, možnosť cestovať atď.. Pesimista vidí bordel, ktorý prišiel ruka v ruke so západnou kultúrou a je zdesený smerom akým sa spoločnosť uberá.
Aká je však realita? Máme pocit, že rozhodujeme sami za seba? Že naše práva sú zastupované tými najpovolanejšími? Že niečo, ako cenzúra, je už len mýtus? Že pominula doba, keď sa ludia už nemusia za svoj názor obávať policajných obuškov? Sme skutočne na správnej ceste, od 17. novembra k budúcnosti?
Máme veľa možnosťí k lepšiemu životu, len akosi sa k tomu nezriedka pritrafí horká pachuť nadmernej byrokracie, slabej až v niektorých prípadoch rovnajúcej sa nule vymožiteľnosti práva, európskych cien a neúmerných slovenských platov, neschopnosťi meniť chod veci verejných okrem voľieb a zvláštny pocit zlatej klietky, ktorá však začína byť čoraz menšia, zvlášť pre strednú a chudobnú vrstvu obyvateľstva.
Môžme byť teda na seba hrdí a spokojní, s vedomím že kráčame správne ?
Celá debata | RSS tejto debaty